Supraphon vydáva doposiaľ nevydané koncertné nahrávky legendárneho klaviristu Ivana Moravca



novinka

Supraphon dopĺňa medzinárodne cenenú diskografiu legendárneho klaviristu Ivana Moravca o ďalšie nečakané archívne skvosty. Album, ktorý vychádza 20. apríla 2018, obsahuje doposiaľ nevydané živé nahrávky z archívu Českého rozhlasu z rokov 1967, 1974 a 1984. V nahrávke Prokofjevovho Klavírneho koncertu č. 1 Des dur op. 10 sprevádza slávneho klaviristu Česká filharmónia pod vedením Karla Ančerla, Česká filharmónia s dirigentom Yuriom Simonovom je Moravcovi skvelým partnerom v Klavírnom koncerte G dur Maurice Ravela, Klavírny koncert a moll op. 16 Edvarda Griega vznikol v spolupráci so Symfonickým orchestrom hl. m. Praha FOK pod vedením dirigenta Miklósa Erdélyiho.

Vysoko cenená diskografia Ivana Moravca (1930–2015), jednej zo svetových legiend klavíra 20. storočia, pochádza z veľkej časti z nahrávacích štúdií. Vďaka rozhlasovým mikrofónom si však môžeme pripomenúť i niektoré z jeho pozoruhodných koncertných výkonov v pražských koncertných sieňach. Iba na Medzinárodnom hudobnom festivale Pražské jaro vystúpil Ivan Moravec od roku 1962 celkom dvadsaťkrát. Prokofjevov I. koncert zaznel na Pražském jaru v máji 1967 a zachytáva i jeden z vrcholných posledných snímkov Karla Ančerla s Českou filharmóniou pred jeho odchodom do Toronta. Ravel z mája 1974 – ďalší nezabudnuteľný zážitok a bezpochyby jedna z Moravcových najlepších ravelovských kreácií vôbec. Všetky tri nahrávky vychádzajú prvýkrát, v prípade Griegovho koncertu z decembra 1984 ide dokonca o Moravcov jediný vydaný záznam tohto diela.

Renomovaný hudobný publicista a kritik Bernard Jacobson, donedávna redaktor časopisu Fanfare Magazine, Chicago Daily News, aktuálne pôsobiaci v MusicWeb International, pri príležitosti vydania albumu zaspomínal: „S Ivanom Moravcom som sa prvý raz stretol okolo roku 1969 v Minnesote, kam som sa vybral, aby som recenzoval jeho spoločný koncert so Saint Paul Chamber Orchestra. Pri tomto prvom stretnutí Ivan poznamenal: ,Ashkenazy vraj práve hral v Chicagu Beethovenov Tretí klavírny koncert. To bola iste krása!‘ Ako sa ukázalo počas nášho priateľstva, trvajúceho takmer pol storočie, šlo o úplne typický prejav jeho veľkorysého postoja ku kolegom. Raz hral „cyklus poledních recitálů“ asi pre sto poslucháčov vo foyer istého divadla na parížskom námestí Châtelet, zatiaľ čo iné divadlo na opačnej strane malo vyvesené obrovské plagáty, oznamujúce sériu schubertovských koncertov nemeckého klaviristu Christiana Zachariasa. Hoci som Zachariasa veľmi obdivoval, vyhlásil som, že taký nepomer v rozsahu i publicite oných dvoch projektov je nespravodlivý. Ivan mi, však na to okamžite odpovedal: ,Veď on si to zaslúži. Je to skvelý umelec.‘ Tiež som s potešením rozprával nórskemu klaviristovi Leifemu Ove Andsnesovi, ako obdivne sa Ivan Moravec vyjadril o jeho nahrávkach Janáčkovej hudby; veď Moravec sám Janáčka nahral a z úst českého Majstra je to chvála od jedného z najpovolanejších. Čo má toto všetko spoločné s Moravcovým albumom obsahujúcim nahrávky Griegovho, Prokofjevovho a Ravelovho klavírneho koncertu? Prinajmenšom pri dvoch dielach menovaných na konci sa obvykle stáva, že ich prevedenie býva pôsobivé skôr svojou pomerne neosobnou technickou brilanciou než nejakými veľkolepými ľudskými kvalitami. Pod Moravcovými rukami ale táto hudba vyvoláva zreteľne vážnejšiu atmosféru. Bez toho, že by postrádala brilanciu, má omnoho hlbší výraz!“ Je to tak, ako Bernard Jacobson naznačil: mikrofóny zachytily Ivana Moravca vo vrcholnej forme, s romantickým rozmachom, s pregnanciou a dravosťou i jemne nuancovanou farebnosťou, vždy však hlboko ponoreného do substancie interpretovaného diela.


Vloženo: 16.04.2018, martin

Související fotografie

fotofoto
foto