Jana Kocianová Pop
Narozen:
8. 6. 1946, Šaštín-Stráže, Slovensko
Zpěvák
Janka odmalička spievala doma, v škole a neskôr v detskom zbore Československého rozhlasu. S každou návštevou Záhoria rástla jej láska k ľudovým piesňam a tiež k cigánskej hudbe, ktorú mohla autenticky vnímať na vystúpeniach miestnych kapiel.
V Bratislave chodila na ľudovku - na harmoniku.
Počas gymnaziálnych rokov tancovala v súbore Železničiar, ale režijku nemala.
V rádiu počúvala rôznu hudbu. Už ako dieťa ju úplne magicky priťahoval spev hviezdy spirituálov Mahalie Jackson. Zážitky s touto hudbou boli pre ňu synonymom domova, toho hudobného. Veľmi ju bavili jazzové fenomény ako Ella Fitzgerald a Louis Armstrong, či soulová kráľovná Aretha Franklin. Neskôr ju chytila Tina Turner. V podstate všetko „čierna" hudba.
V roku 1968 si teda úplne logicky do televíznej súťaže Zlatá kamera vybrala áriu z Gershwinovej jazzovej opery Porgy & Bess Summertime. A s ňou túto súťaž speváckych talentov suverénne vyhrala! To znamenalo zvrat v jej živote. Dovtedy skúšala všeličo, aj pedagogickú školu, aj prácu sekretárky, prešla niekoľkými semestrami farmácie. Lenže darmo, bola to hudba, čo ju priťahovala a bola jej osudom.
Na Zlatej kamere si ju všimli mnohí muzikanti a skladatelia, s ktorými neskôr spolupracovala, napokon aj jej budúci manžel Josef Škvařil bol z nej ako speváčky prvýkrát paf práve na Zlatej kamere.
Ale bol to Jerry Shejbal, ktorý si ju odchytil ako prvý do skupiny, ktorá práve odchádzala na zahraničné angažmán. To bola pre Janku tvrdá škola - dlhodobo mimo domova (prvý krát došla domov len na Štedrý deň a na druhý deň už zas odchádzala), mnohohodinové spievanie v západoeurópskych zábavných podnikoch bolo riadnym tréningom, a skúsenosti s rôznymi hudobnými žánrami taktiež.
Po návrate na Slovensko sa musela pripomenúť, predsa len ubehli tri roky... a prvou významnou príležitosťou boli Oravské synkopy 1971, kde s piesnou Mojich sĺz sa nedočkáš ziskala 2.cenu. A začala éra jej úspešných rozhlasových nahrávok, aranžmánov ktorých sa ujal Josef Škvařil, bubeník TOČR-u. Hudobní skladatelia a hudobníci sa tešili, že majú do činenia s „hotovou" speváčkou. A jej popularita u poslucháčov vzrastala počnúc prvým veľkým hitom Kadiaľ ísť (ústredná melódia filmu Love Story) a ďalšími ako Zahoď starosti a Nekonečná láska. Tieto spolu s inými nahrávkami tvorili prvú LPčku vo vydavateľstve Opus. Vyšla v roku 1973, po sérii mnohých úspešných singlov. Na Vianoce toho istého roku vyšla EP-platňa Vianoce s Janou.
V Bratislave chodila na ľudovku - na harmoniku.
Počas gymnaziálnych rokov tancovala v súbore Železničiar, ale režijku nemala.
V rádiu počúvala rôznu hudbu. Už ako dieťa ju úplne magicky priťahoval spev hviezdy spirituálov Mahalie Jackson. Zážitky s touto hudbou boli pre ňu synonymom domova, toho hudobného. Veľmi ju bavili jazzové fenomény ako Ella Fitzgerald a Louis Armstrong, či soulová kráľovná Aretha Franklin. Neskôr ju chytila Tina Turner. V podstate všetko „čierna" hudba.
V roku 1968 si teda úplne logicky do televíznej súťaže Zlatá kamera vybrala áriu z Gershwinovej jazzovej opery Porgy & Bess Summertime. A s ňou túto súťaž speváckych talentov suverénne vyhrala! To znamenalo zvrat v jej živote. Dovtedy skúšala všeličo, aj pedagogickú školu, aj prácu sekretárky, prešla niekoľkými semestrami farmácie. Lenže darmo, bola to hudba, čo ju priťahovala a bola jej osudom.
Na Zlatej kamere si ju všimli mnohí muzikanti a skladatelia, s ktorými neskôr spolupracovala, napokon aj jej budúci manžel Josef Škvařil bol z nej ako speváčky prvýkrát paf práve na Zlatej kamere.
Ale bol to Jerry Shejbal, ktorý si ju odchytil ako prvý do skupiny, ktorá práve odchádzala na zahraničné angažmán. To bola pre Janku tvrdá škola - dlhodobo mimo domova (prvý krát došla domov len na Štedrý deň a na druhý deň už zas odchádzala), mnohohodinové spievanie v západoeurópskych zábavných podnikoch bolo riadnym tréningom, a skúsenosti s rôznymi hudobnými žánrami taktiež.
Po návrate na Slovensko sa musela pripomenúť, predsa len ubehli tri roky... a prvou významnou príležitosťou boli Oravské synkopy 1971, kde s piesnou Mojich sĺz sa nedočkáš ziskala 2.cenu. A začala éra jej úspešných rozhlasových nahrávok, aranžmánov ktorých sa ujal Josef Škvařil, bubeník TOČR-u. Hudobní skladatelia a hudobníci sa tešili, že majú do činenia s „hotovou" speváčkou. A jej popularita u poslucháčov vzrastala počnúc prvým veľkým hitom Kadiaľ ísť (ústredná melódia filmu Love Story) a ďalšími ako Zahoď starosti a Nekonečná láska. Tieto spolu s inými nahrávkami tvorili prvú LPčku vo vydavateľstve Opus. Vyšla v roku 1973, po sérii mnohých úspešných singlov. Na Vianoce toho istého roku vyšla EP-platňa Vianoce s Janou.