Vladis:
Neľutujem, neľutujem...
Keď som bol mladší bol som sklamaný
veril som ľudom a veril som známym
veril som, že oni sú praví a ten praví
ťa predsa nezradí
no čas ma vychovával
zalepené oči otváral
každou jednou fackou od druhých
mi vlastne pomáhal
a neľutujem ľudí, že ma zradil i
a neľutujem seba, za svoje omyly
to čo ma nezabije v živote ma iba posilní
a verím najviac sám sebe a verím v Boha,
ktorý žije v Tebe keď sa neľutujete,
viete že to dokážete.
A čím som starší tým viac sa smejem,
zisťujem koľko toho ešte neviem
všetko čo bolí tak časom to prejde
neverím v slová že niečo nejde.
A stále sú časy keď nemám tie prachy
keď nemám tie možnosti, prežívam krachy
proste ten život je taký aj na oblohe sú
raz za čas mraky.
Aj tak sa cítim slobodný jak Kuba,
život mi spríjemňuje moja hudba (VLADIS)
vďaka nej každý deň dobrú chuť má
a ani sekunda v ňom není nudná.
Už som skutočne ďaleko, stále som vyšší
a nejde mi o rekord JA, vybral som sa tadeto
cestou, ten ktorý hľadá nájde to.
Nechcem žiadny súcit žiadne ohľady,
neľutujem keď sa mi niečo nepodarí
pomaly idem hore schodami,
tú pomocnú ruku nikto nepodá mi.
V minulosti som tvoril prítomnosť,
aby som v prítomnosti zažil tú hojnosť
nikto nikdy ti nedá nič pod nos,
keď budeš potrebovať ti povedia popros!
Čistychov:
Teraz som práve na tomto mieste,
odtiaľto niekam smerujem ešte
odkiaľ som prišiel tiež viem presne,
no minulosť neobmedzím a ja tiež nie
nerátam dni, veci a ani baby
v mojom vnútri som večne mladý,
odpájam potkanov a suky za zrady,
ostávam stými, čo sú somnou radi.
Neľutujem, že mám svoju hlavu
jebem na slávu, haterú a radu
odstránil som svoju negatívnu vadu
môžeš prísť ku mne na poradu
na mojej ceste, za mojím šťastím
mňa nezastaví žádny chudák mastný
viem kto som a viem kam patrím
exportujem od Dunaja po Tatry.
Mám milión podôb stovky tvárí
idem aj tam kam sa ostatní báli
neobmedzujem sa v jednom kruhu
chodím aj kam pán posiela sluhu.
Čím viac poznám, tým viac viem
čím viac pozerám, tým viac chcem
čím viac píšem, tým viac mám
čím viac dostanem, tým viac dám.
Učím sa stále a tredim pocity
skúsenosťou popíšem zošity
idem jak nový aj keď som rozbitý
neprekonajú ma traperi opitý.
Každý kto rozmýšla a vie ma pochopiť
cíti ten zmysel čo dáva to dokopy
že všetko čo robím v hudbe ma hodnoty
každý si nájde to niečo čo osloví.
Vladis:
Neľutujem, ja neľutujem, neľutujem
neľutujem, neľutujem.
A keď to cítite rovnako, vidíte rovnako
tak potom aj vy viete že jak na to, že život je plný
zázrakov podstatné je že tá soľ je nad zlato.
Všetko je súboj medzi dobrom a zlom,
medzi démonom a anjelom
najprv vyhraj svoj boj zistíš
že len ty sám si v tom.
A cítim že môžem byť silný,
že môžem napísať pre
ľudí tie hymny, že aj môj názor
može byť vplyvný
no musím zostať objektívny.
Stále som tým oddaným vojakom,
čo stále stúpa pomaly do oblakov
vravím si poď na to, nerob to rovnako
život bude krásny tak ako Monako.
Cesta není vyšlapaná, pre každého človeka
inak je danná, otvára sa mi brána
úprimne k Vám prehováram
čakajú ma pokušenia, slasti aj utrpenia,
ale som pripravený, posúvať sa stále
chcem ja.
Nechcem žiadny súcit žiadne ohľady,
neľutujem keď sa mi niečo nepodarí
pomaly idem hore schodami,
tú pomocnú ruku nikto nepodá mi.
V minulosti som tvoril prítomnosť,
aby som v prítomnosti zažil tú hojnosť
nikto nikdy ti nedá nič pod nos,
keď budeš potrebovať ti povedia popros!
Neľutujem, ja neľutujem, neľutujem
neľutujem, neľutujem.
Neľutujem, neľutujem...
Keď som bol mladší bol som sklamaný
veril som ľudom a veril som známym
veril som, že oni sú praví a ten praví
ťa predsa nezradí
no čas ma vychovával
zalepené oči otváral
každou jednou fackou od druhých
mi vlastne pomáhal
a neľutujem ľudí, že ma zradil i
a neľutujem seba, za svoje omyly
to čo ma nezabije v živote ma iba posilní
a verím najviac sám sebe a verím v Boha,
ktorý žije v Tebe keď sa neľutujete,
viete že to dokážete.
A čím som starší tým viac sa smejem,
zisťujem koľko toho ešte neviem
všetko čo bolí tak časom to prejde
neverím v slová že niečo nejde.
A stále sú časy keď nemám tie prachy
keď nemám tie možnosti, prežívam krachy
proste ten život je taký aj na oblohe sú
raz za čas mraky.
Aj tak sa cítim slobodný jak Kuba,
život mi spríjemňuje moja hudba (VLADIS)
vďaka nej každý deň dobrú chuť má
a ani sekunda v ňom není nudná.
Už som skutočne ďaleko, stále som vyšší
a nejde mi o rekord JA, vybral som sa tadeto
cestou, ten ktorý hľadá nájde to.
Nechcem žiadny súcit žiadne ohľady,
neľutujem keď sa mi niečo nepodarí
pomaly idem hore schodami,
tú pomocnú ruku nikto nepodá mi.
V minulosti som tvoril prítomnosť,
aby som v prítomnosti zažil tú hojnosť
nikto nikdy ti nedá nič pod nos,
keď budeš potrebovať ti povedia popros!
Čistychov:
Teraz som práve na tomto mieste,
odtiaľto niekam smerujem ešte
odkiaľ som prišiel tiež viem presne,
no minulosť neobmedzím a ja tiež nie
nerátam dni, veci a ani baby
v mojom vnútri som večne mladý,
odpájam potkanov a suky za zrady,
ostávam stými, čo sú somnou radi.
Neľutujem, že mám svoju hlavu
jebem na slávu, haterú a radu
odstránil som svoju negatívnu vadu
môžeš prísť ku mne na poradu
na mojej ceste, za mojím šťastím
mňa nezastaví žádny chudák mastný
viem kto som a viem kam patrím
exportujem od Dunaja po Tatry.
Mám milión podôb stovky tvárí
idem aj tam kam sa ostatní báli
neobmedzujem sa v jednom kruhu
chodím aj kam pán posiela sluhu.
Čím viac poznám, tým viac viem
čím viac pozerám, tým viac chcem
čím viac píšem, tým viac mám
čím viac dostanem, tým viac dám.
Učím sa stále a tredim pocity
skúsenosťou popíšem zošity
idem jak nový aj keď som rozbitý
neprekonajú ma traperi opitý.
Každý kto rozmýšla a vie ma pochopiť
cíti ten zmysel čo dáva to dokopy
že všetko čo robím v hudbe ma hodnoty
každý si nájde to niečo čo osloví.
Vladis:
Neľutujem, ja neľutujem, neľutujem
neľutujem, neľutujem.
A keď to cítite rovnako, vidíte rovnako
tak potom aj vy viete že jak na to, že život je plný
zázrakov podstatné je že tá soľ je nad zlato.
Všetko je súboj medzi dobrom a zlom,
medzi démonom a anjelom
najprv vyhraj svoj boj zistíš
že len ty sám si v tom.
A cítim že môžem byť silný,
že môžem napísať pre
ľudí tie hymny, že aj môj názor
može byť vplyvný
no musím zostať objektívny.
Stále som tým oddaným vojakom,
čo stále stúpa pomaly do oblakov
vravím si poď na to, nerob to rovnako
život bude krásny tak ako Monako.
Cesta není vyšlapaná, pre každého človeka
inak je danná, otvára sa mi brána
úprimne k Vám prehováram
čakajú ma pokušenia, slasti aj utrpenia,
ale som pripravený, posúvať sa stále
chcem ja.
Nechcem žiadny súcit žiadne ohľady,
neľutujem keď sa mi niečo nepodarí
pomaly idem hore schodami,
tú pomocnú ruku nikto nepodá mi.
V minulosti som tvoril prítomnosť,
aby som v prítomnosti zažil tú hojnosť
nikto nikdy ti nedá nič pod nos,
keď budeš potrebovať ti povedia popros!
Neľutujem, ja neľutujem, neľutujem
neľutujem, neľutujem.