Deň mi dal zabrať,
večer bol ťažký,
bilo ma srdce ten neposlušný sval.
Kým som si ľahol vzal som si dva prášky,
v noci zazvonil telefón a ja som spal.
Zvonilo mi to do žíl zdvihol som a zložil.
Bol to omyl bol to omyl nič viac,
bol to omyl nič viac.
Volalo to možno z iného mesta a možno
z búdky neďaleko nás.
Prečo som aspoň o chvíľu skôr nevstal, prečo som k tomu stroju nešiel včas ?
Zvonilo mi to do žíl zdvihol som a zložil.
Bol to omyl bol to omyl nič viac,
bol to omyl nič viac.
Spánok si o mne myslí svoje,
svoje si o ňom myslím ja,
na tomto svete nijaké spoje ten nočný hovor viac už nespoja.
Telefón mlčí zaspalo to zviera,
ležím a vo mne ticho píska dych,
ležím a cítim že mi srdce zviera,
prášok ten priateľ všetkých nespavých.
Zvonilo mi to do žíl zdvihol som a zložil.
Bol to omyl bol to omyl nič viac,
bol to omyl nič viac.
Bol to omyl bol to omyl nič viac,
bol to omyl nič viac.
Spánok si o mne myslí svoje,
svoje si o ňom myslím ja,
na tomto svete nijaké spoje ten nočný hovor viac už nespoja.
Telefón mlčí zaspalo to zviera,
ležím a vo mne ticho píska dych,
ležím a cítim že mi srdce zviera,
prášok ten priateľ všetkých nespavých.
Zvonilo mi to do žíl zdvihol som a zložil.
Bol to omyl bol to omyl nič viac,
bol to omyl nič viac.