Pamätám si ten deň presne, ako by to bolo včera,
na ten prvý kontakt, keď do auta si mi nastúpila,
v tej ružovej súprave si moje zmysli podmanila,
nespustil som z teba oči, ako keď zbadáš anjela,
srdce sa mi rozbúchalo, nevedel som, čo mám robiť,
navrhol som ti prechádzku, ty na to - jasné, môže byť,
telo sa mi chvelo, bol som nervózny jak maturant,
hlavne nič nepokaziť, chladnú hlavu zachovať,
nevšímali sme si trasu našich túlavých topánok,
naraz som mal potrebu pýtať sa ťa toľko otázok,
po tajme som si ťa obzeral, krásna ako obrázok,
jak postava princezny z tých najkrajších rozprávok,
v duchu som si stále vravel, tak ty budeš moja žena,
nikto mi ťa nezobere, iba pre mňa si súdená,
nedúfal som nikdy, že ma niekto očarí jak ty,
láska keď sme spolu, začínam veriť v zázraky!
Zatvoria sa dvere spálne, hrabem sa ti vo vlasoch,
mám stále pocit, že snívam po toľkých krásnych úsmevoch,
neistotu a trému ja strácam v tvojich dotykoch,
pri tom všetkom mám ja pocit, že sa vznášam v oblakoch.
Tie hnedé veľké oči, oči, (oči),
ten pohľad mi nestačí, nestačí, (stačí),
večer ťa chcem v náručí, náručí, (náručí),
nech sa táto noc nikdy neskončí.
Už navždy chcem byť iba s tebou, tebou,
láska nech pre to neni vedou, vedou,
chytím ťa, nepustím, nepustím,
tak prosím ťa, prosím ťa, tak buď mojou ženou.
Práve teraz sedím za stolom a píšem tieto riadky,
kde sa stala chyba, povedz! Po tele mám zimomriavky,
rozišli sa naše osoby jak cesty z križovatky,
cítim sa jak neprávom odsúdený do oprátky,
neveril som na lásku, takú ako je vo filmoch,
no mali sme svoj vlastný svet, ktorý bol iba o nás dvoch,
sám teraz ležím v posteli, kde sme spolu spávali,
každé ráno na seba sme sa krásne usmievali,
keď ťa nemám pri sebe, cítim sa ako bez duše,
Amor ma šípom zasiahol hlboko zo svojej kuše,
stále ťa cítim po byte, no viem, že sa už nevrátiš,
človek si veci uvedomí, až po kým ich nestratí,
keď zaspávam, mám pod hlavou tvoje tričko,
cítim na ňom vôňu tvoju, ten pocit, to že si pri mne blízko,
ráno sa zobudím a hľadám ťa vedľa seba,
slzy mám v očiach, za mnou ďalšia noc je utrápená,
listujem naše fotky, zbieram tvoje vlasy po byte,
pripomínajú mi tú krásu jak hviezdy na orbite,
krváca mi srdce, mám ho na kusy rozbité,
mám ísť ďalej bez teba? Radšej ma potom zabite!
Tie hnedé veľké oči, oči, (oči),
ten pohľad mi nestačí, nestačí, (stačí),
večer ťa chcem v náručí, náručí, (náručí),
nech sa táto noc nikdy neskončí.
Už navždy chcem byť iba s tebou, tebou,
láska nech pre to neni vedou, vedou,
chytím ťa, nepustím, nepustím,
tak prosím ťa, prosím ťa, tak buď mojou ženou.
na ten prvý kontakt, keď do auta si mi nastúpila,
v tej ružovej súprave si moje zmysli podmanila,
nespustil som z teba oči, ako keď zbadáš anjela,
srdce sa mi rozbúchalo, nevedel som, čo mám robiť,
navrhol som ti prechádzku, ty na to - jasné, môže byť,
telo sa mi chvelo, bol som nervózny jak maturant,
hlavne nič nepokaziť, chladnú hlavu zachovať,
nevšímali sme si trasu našich túlavých topánok,
naraz som mal potrebu pýtať sa ťa toľko otázok,
po tajme som si ťa obzeral, krásna ako obrázok,
jak postava princezny z tých najkrajších rozprávok,
v duchu som si stále vravel, tak ty budeš moja žena,
nikto mi ťa nezobere, iba pre mňa si súdená,
nedúfal som nikdy, že ma niekto očarí jak ty,
láska keď sme spolu, začínam veriť v zázraky!
Zatvoria sa dvere spálne, hrabem sa ti vo vlasoch,
mám stále pocit, že snívam po toľkých krásnych úsmevoch,
neistotu a trému ja strácam v tvojich dotykoch,
pri tom všetkom mám ja pocit, že sa vznášam v oblakoch.
Tie hnedé veľké oči, oči, (oči),
ten pohľad mi nestačí, nestačí, (stačí),
večer ťa chcem v náručí, náručí, (náručí),
nech sa táto noc nikdy neskončí.
Už navždy chcem byť iba s tebou, tebou,
láska nech pre to neni vedou, vedou,
chytím ťa, nepustím, nepustím,
tak prosím ťa, prosím ťa, tak buď mojou ženou.
Práve teraz sedím za stolom a píšem tieto riadky,
kde sa stala chyba, povedz! Po tele mám zimomriavky,
rozišli sa naše osoby jak cesty z križovatky,
cítim sa jak neprávom odsúdený do oprátky,
neveril som na lásku, takú ako je vo filmoch,
no mali sme svoj vlastný svet, ktorý bol iba o nás dvoch,
sám teraz ležím v posteli, kde sme spolu spávali,
každé ráno na seba sme sa krásne usmievali,
keď ťa nemám pri sebe, cítim sa ako bez duše,
Amor ma šípom zasiahol hlboko zo svojej kuše,
stále ťa cítim po byte, no viem, že sa už nevrátiš,
človek si veci uvedomí, až po kým ich nestratí,
keď zaspávam, mám pod hlavou tvoje tričko,
cítim na ňom vôňu tvoju, ten pocit, to že si pri mne blízko,
ráno sa zobudím a hľadám ťa vedľa seba,
slzy mám v očiach, za mnou ďalšia noc je utrápená,
listujem naše fotky, zbieram tvoje vlasy po byte,
pripomínajú mi tú krásu jak hviezdy na orbite,
krváca mi srdce, mám ho na kusy rozbité,
mám ísť ďalej bez teba? Radšej ma potom zabite!
Tie hnedé veľké oči, oči, (oči),
ten pohľad mi nestačí, nestačí, (stačí),
večer ťa chcem v náručí, náručí, (náručí),
nech sa táto noc nikdy neskončí.
Už navždy chcem byť iba s tebou, tebou,
láska nech pre to neni vedou, vedou,
chytím ťa, nepustím, nepustím,
tak prosím ťa, prosím ťa, tak buď mojou ženou.