Bratislava 2 Art Rock

Bratislava II
Vítaš ma, voláš a hneď odháňaš tým nezmazateľným rúžom
S vulgárnym smiechom sa zakláňaš a vravíš: „Všade mám svojich mužov!“
Ty macošská matka, čo sa nestará o svoje zatúlané štence
Ty spomienka na dvory, na prašiak, na orech, aj na pukance
Ty mondénna dámička, čo má strach, že z ajtra bude mimo trendov
Ty východniarska čašníčka, čo preplakala plat a teraz ide domov
Ty zoologická záhrada najmenších rozmerov a smutných, prežúvajúcich tvorov
Ty telenovela, môj vrah, môj horor a mafiánsky hrob
Bratislava...

Ty radostný beh domov, ty rybolov slov, ty smrtonosná pasca
Ty komisia pohľadov zo svadobných obradov a večná túžba hrať sa
Ty malomestská opera od kadidla aj od peria, ty sklené oko dravca
Ty zaťatá päsť, ty lož a lesť, ty bar menom Práca
Ty chodiaci banner pre Coco Chanel a chladný úsmev hráča
Ty betónové predmestie, kde sneží na lístie a plače slepé mača
Ty natrieskaná sardinka a v nej blondínka, čo čaká na zázrak
Ty mokrý baloňák a v parku úchylák sivý ako vták
Bratislava...