Skladba

Príbeh



Nahlásit nefunkční video



Som iba sliedič,
vták,
možno straka, kradnem príbeh.
Striehnem tu pohľadom -
vo dne v noci,
na rozpálenej streche,
neblednem pred dážďom,
a podo mnou je dom -
v tom dome žije muž.
A príbeh ten tlie stále celý hlboko,
kdesi celkom vnútri v ňom,
a v ňom ten muž vždy znova keď stúpa hore po schodoch je starcom ktorý - ako to býva v snoch pri ktorých sa nespí -
si opatrne nesie hore na špičkách
topánok aj v hlave,
(a možno trochu vo vlasoch)
iskrivý svieži ľahko voňajúci prach,
ktorý je vonku prvým snehom -
a v stúpajúcich zákrutách schodov cez okno pod miznúcim brehom vidí
holý strom jabloň v bielom ktorá
vždy znova pomaly cúva celkom do biela -
a úsmev starej tváre sa rozsvecuje v ňom
ako v zrkadle.

Ten muž je chvíľu starec ale vždy znova keď schádza dolu po schodoch v nových
hrách s ľahkým dychom a vzletnou
mysľou nôh,
je z neho chlapec bežiaci rovno von von zo zrkadla,
ako to býva v snoch pri ktorých sa nespí,
a pri tom vo svetle víri mladý prach a ponára sa pláva vo vlnách ktoré znova čerí v ňom a mladým lístím ženie ďalej,
zelený nevyčerpateľný strom.

Ten muž je chvíľu chlapec ale vždy znova keď stúpa hore po schodoch
je starcom ktorý ako to býva v snoch pri ktorých sa nespí,
si opatrne nesie hore na špičkách
topánok aj v hlave,
(a možno trochu vo vlasoch),
iskrivý svieži ľahko voňajúci prach...

Ten muž je chvíľu starec ale vždy znova keď schádza dolu po schodoch v nových hrách s ľahkým dychom a vzletnou mysľou nôh je z neho chlapec bežiaci rovno von von zo zrkadla,
ako to býva v snoch pri ktorých sa nespí,
a pri tom vo svetle víri mladý prach...

Ten muž je chvíľu starec chvíľu chlapec
ale vždy keď búši do železa vonku na trati pod slnkom,v záblesku čistej mysle mieriac do ďaleka ľadovým pohľadom plným tichých bleskov a nevyrieknuteľných slov,
je to len prázdny muž len sám
muž s hlasným búšiacim kladivom,
a nikto nie je v ňom nikto,
len muž,
ktorý chce opustiť tento príbeh celkom holý,
starca aj chlapca aj kolíšuci strom prázdny pohľad akéhosi vtáka strechu
aj celý tento vlastným krikom podpálený dom,
celý vlastným krikom podpálený dom.

Som iba sliedič,
vták,
možno straka kradnem príbeh,
žijem tu pohľadom,
vo dne v noci,
na rozpálenej streche,
neblednem pred dažďom.
Nespím a striehnem nič neviem,
podo mnou horí dom.
Nespím a striehnem nič neviem,
podo mnou horí dom.
Nespím a striehnem nič neviem,
podo mnou horí dom.


Vloženo: , rajo101