Skladba
na konci bieleho domu
býval ján
chcel nosiť kvety – nemal komu
mládenec ján
smútok je večer ostrý ako nôž
a bol s ním ján
cez okno vošli pravda a lož
mohol si vybrať ján
mohol si vybrať pravdu a lož
slabý ján
mohol si vybrať pravdu a lož
váhavý ján
mladú, krásnu a vábivú
lož videl ján
starú, všednú a plesnivú
pravdu spoznal ján
večer je tupý ako nôž
stratený je ján
odišli navždy pravda a lož
zostal len smútok a ján
človek je navždy sám
keď spozná pravdu a lož
človek je navždy sám
tak ako ján
smiech je praskot suchých konárov
to vie i ján
smiech je praskot suchých konárov
mŕtvy je ján