Skladba
s rukami vo vreckách sa hrbia pred pasážou
z očí im pozerá tak trochu záhada
dívajú sa na zhon sveta s ľahostajnou tvárou
na nikoho nečakajú, nik ich nehľadá
on slovka nepovie a ona mlčí stále
jej uši od detstva sú mŕtve pre frázy
pre to, čo ma v kútku duše, sú jej slová malé
on sa bojí že ju drsnou vetou urazí
s rukami vo vreckách sa hrbia pred pasážou
z očí im pozerá tak trochu záhada
dívajú sa na zhon sveta s ľahostajnou tvárou
na nikoho nečakajú, nik ich nehľadá