Skladba

Balada o jazvách na zápästí

Pop

potichu vojdeš do nečakane veľkej siene
a sadneš si medzi otca matku
medzi ich telá spadnuté z neba, čakajúce a zúfalé
skryješ si tvár medzi ich ramená, prsia, nohy
hladkáš ich krk, ústa, pokožku
spoznávaš ich tak ako oni spoznávali teba
primknutý k tebe a predsa dokonale vzdialený
verím že nikto neskríkne o zmilovanie
dúfam že matku nepolejú slzy súcitu pred slovom
za ktorým bežali pätnásť rokov
a ty, ty vstaneš skôr ako ich prinútia inštalovať
poslednú spoločná výstavu života
skôr ako tvoj mozog precitne
a uvedomí si ako dvojnásobne osamelý pobežíš o kus ďalej

pýtate sa, kto som, ako sa volám?
som záhradník a študent krásy
mám modré oči, dlhé vlasy
odkiaľ idem, neviem, ani kam
môžte ma volať jednoducho Ján

pýtate sa, prečo som vždy len sám?
verte mi, nerád o tom rozprávam
človek má v sebe lásky málo
rýchlo ju rozdá, nevie kam
neplačem, nebojte sa, už sa stalo

z čoho mám tie jazvy na zápästí?
tej otázke sa smutne usmievam
do duše sa mi málo zmestí
keď sa lepšie spoznáme
poviem vám, z čoho mám tie jazvy na zápästí