Skladba
Slnko sa skrýva,
más plnú hlavu mrakov vrakov,
a katastrof lodí na súši,
už dávno si otec,
no zrazu ráno nevieš nájsť detskú topánku,
ani svoje vlastne stopy,
pred tebou suchá tma,
a vlastne nevieš odkiaľ si prišiel
až sem.
Nemáš svoj deň,
nemáš svoj tieň.
Svet je plný veľkých hranatých nehybných ťažkých a temných vecí,
bez života a bez tieňov.
Priezračná je len večná kocka ľadu - aj tá vrhá pred teba len svoj priezračný prázdny,
neexistujúci vyprahnutý,
obrys.
A pre teba to všetko značí že svet je dnes len číry prízrak že svet vlastne nie je,
že z tvojho sveta zmizol práve svet.
Voda sa skrýva,
na slnku býva.
Z dažďa sa díva na nás zvlhnutý pohľad nespočetných očí z každej priezračnej kvapky sa zvedavo,
pozerajú,
na nás,
oči detí,
budúcich detí,
všetkých budúcich mokrých zvierat,
a pestrých živých tvorov.
Za nami stále ticho našľapujú všetky budúce prísavky pazúre zuby zobáky aj labky,
ostošesť šlapú,
z každej,
vysvietenej kvapky z ktorej sa tiahne nový rev spev šum vĺn,
a tvoj svet.
Otvor sa bodni,
blesk je tvoj chodník.
Katke sa sníva že svet,
je priezračný kôň s neviditeľnou hlavou,
so šijou sklonenou pokojne,
do vysokej trávy.
Neviditeľný nesmierny kôň ktorého sa môže stále dotýkať ktorého môže kdekoľvek,
a kedykoľvek,
vo všetkom živom pohladiť.
Našla tvoj príbeh.
Drží jeho niť.
Dieťa si sníva že svet je nesmierny pokojný kôň a v jeho nekonečnom priezračnom vnútri je,
ešte iný ešte skutočnejší nepokojný kôň.
Neváha nebudí sa,
nepozerá späť.
Ponára svoju jasnú tvár do rozviatej hrivy a s budúcimi deťmi všetkých budúcich zvierat,
všetkých živých tvorov,
na jeho unikajúcom a pulzujúcom chrbte
cvála na všetky možné strany,
ktoré roztvára jej svet.
Voda sa skrýva,
na slnku býva.
Otvor sa bodni,
blesk je tvoj chodník.
Dieťa nás plodí,
z kriku a vody.
Slnko sa skrýva,
máš plnú hlavu mrakov vrakov,
a katastrof lodi na súši.