Skladba
Tancujem v paralelnom svete,
s dievčaťom z virtuálnej siete,
do rytmu nám kvapky dažďa,
bubnujú a zároveň vraždia.
Ten zdanlivý pokoj v duši,
tancujem, jak sa patrí a sluší,
v izbe je ako v tanečnej sále,
už snáď postýkrát na temnom bále.
Tu len poézia ponúka vášeň,
milenkou duše je krásna báseň.
R:
V závoji tmy a opere bleskov,
nie som hrdina, čo má na hrudi „S“ .
Láska je jablko otrávené zmijou,
a ja tancujem valčík s ilúziou.
Túžim sa zázrakom vrátiť späť v čase,
nebyť viac lipican chytený v lase,
avšak strnulý, jak fotka v pase,
šepkám vankúšu s trpkosťou v hlase.
Že som len malý vojačik z cínu,
čo cestou životom šliapol na mínu,
v rukách zvieram len blato a hlinu,
a v každej bunke cítim krivdu a vinu.
V závoji tmy a opere bleskov,
nie som hrdina, čo má na hrudi „S“ .
Láska je jablko otrávené zmijou,
a ja tancujem valčík s ilúziou.