Skladba
je jedno, koľko sme spolu
stále vie ako na to
ráno mi v kúpeľni povie „ahoj“
zmeneným hlasom… a má u mňa zlato
život z jednoduchých vecí
sa priblíži, aby sme videli mieru
ako ďaleko sme k nemu
niekedy sa zdá, že sme len škrupiny
ktoré už nevedia, kto sú
do myšlienok sa nám miešajú slová
z letákov na oknách trolejbusu
cestou do práce a cestou domov
to do nás pchajú
a my všetci sme šálky, ktoré pretekajú
pozri sa na nás stále viac zadychčaní
keď snažíme sa zachrániť
čo len tak uletí
komínom medzi nami, komínom medzi nami
a všetkých tých vecí
čo sme si brali na ramená
sa nemôžeme zbaviť
strážia ich psi, čo ani nemajú mená
vrčia na nás z klietky
my sa hneď utekáme schovať
chýba nám niečo silnejšie ako slová
ako ľudia a ich láska
zámok v porceláne
rozbi ho kladivom a zase vstane
ty s tým neurobíš nič
ty s tým nič neurobíš
nezáleží, do ktorých dverí si vkročil
koľko sĺz ti prúdom premyje oči
to jediné, čo nesmie nikdy skončiť
je láska… – 4x