Skladba
lúčenie, tak často nás mrzí
tesný náklaďák, na popravu putujú
lúčenie, tráva rosou slzí
výťah do nebies, je už zase pripravený
mláďatá, zbytočne tak plačú
zákon prírody, na tom už nič nezmení
zvieratá, v úzkosti sa trasú
nože sú nabrúsené na to čo im je súdené
ony to cítia, keď sa ich koniec blíži
ony to cítia, ako každý z nás
mláďatá, za nimi ich matky
po jednom bodnutí, padajú na kolená
zvieratá, ich výlet je tak krátky
guľka v tele od ľudí, zle sa na to pozerá
R: 2x
aj ony vždy cítia, keď sa ich koniec blíži
tie nemé tváre, sa v nás vyznajú, vyznajú
aj ony vždy cítia, keď sa smrť ku nim blíži
vždy sa tak zvláštne, na nás dívajú, dívajú
aj ony to cítia, keď sa ich koniec blíži
ony to cítia, ako každý z nás
ony to cítia, keď sa smrť ku nim blíži
ony to cítia, ako každý z nás