Skladba

Oriana (o Čertovom vrchu)

Black Metal

Za morom dún,
vánok sa dvíha,
tichú pravdu vyjavíš,
vrásky krivda stíha.

Naša viera je náš breh,
tvár bolesťou zošudená,
novú pieseň treba jej,
nech sa opäť začervená.

Po kvapôčkach z kalicha,
sladkú šťavu z jablka.
Nežne sa viniem,
v zázrak splyniem.
Túžba pnúť,
omladnúť!

Zrak svoj upri k žitiu,
neživ trávu hrobnú,
svet starý padol v rumy,
nech si dravce zobnú.

Tvoja viera je tvoj breh,
život plynie ďalej,
dnes len mení farby tieň,
z chladných nocí prameň.

Po kvapôčkach z kalicha,
sladkú šťavu z jablka.
Nežne sa viniem,
v zázrak splyniem.
Túžba pnúť,
omladnúť!

Krivdy prúd, hatí žitie.
Neprávosť!
Kradne zo žíl bytie...
Plav sa po ňom, zamier k brehu, hlavne dýchaj,
uchop veslá zreteľu, v nové kráčaj!

Prebroď zmar, keď voda zmýva,
objav dar, čo stopa v zemi skrýva.
Nemláť vodu proti srsti, utopíš sa v nenávisti,
radšej kráčaj...
Nekŕm šelmu zlosti!

Ži!

Melódiou tichých slov,
vraždí brata brat,
slzy v kvapkách miznú,
si vlastnej krvi kat!

Moja viera je môj breh,
tvár bolesťou zošudená,
z tepny teplo mĺkvych viet,
prúdom vášní rozjasnená.

Po kvapôčkach z kalicha,
sladkú šťavu z jablka.
Nežne sa viniem,
v zázrak splyniem.
Túžba pnúť,
omladnúť!

Keď krivda tlačí - tvoja dlaň ma hojí,
nádej zračí - hnevu odzvoní.
Nebuď strunou, čo trápenie na nej hrám,
Buď lávou, čo odplaví z tela žiaľ...