Dracula: Príbeh lásky (2025) – Láska v znamení obety a znovuzrodenia duše

Najnovšia adaptácia klasického mýtu o grófovi Draculovi z pera Luca Bessona, Dracula: Príbeh lásky (Dracula: A Love Tale), je predovšetkým intenzívne a vizuálne prepracované gotické romantické dráma, ktoré stavia do centra pozornosti absolútnu obetu a večné prekliatie lásky, s unikátnym prístupom k hľadaniu stratenej lásky – magickou silou vône.

Prepracovaná a precítená Draculova láska ako absolútna obeta

Bessonov Dracula, majstrovsky stvárnený Calebom Landrym Jonesom, nie je primárne monštrum. Je to muž s osudovou láskou, pre ktorú je ochotný urobiť absolútne čokoľvek, v oboch extrémnych smeroch: prijať prekliatie a napokon aj podstúpiť obetu.

Prijatie Prekliatia a Nesmrteľnosti: Prvá, vizuálne strhujúca časť filmu ukazuje, ako princ Vlad po tragickej smrti svojej milovanej Elisabety zavrhne Boha a prijme prekliatie nesmrteľnosti. Tento čin nie je motivovaný túžbou po moci, ale zúfalou láskou – ochotou stať sa stvorením temnoty, len aby mohol čakať na jej znovuzrodenie. Dracula sa tak vzdáva možnosti smrti a večného pokoja, aby mohol pokračovať v hľadaní.

Konečná Obeta: Film zdôrazňuje, že Dracula, hoci storočia blúdi svetom, zostáva viazaný svojím sľubom. Jeho láska kulminuje v momente, kedy je ochotný vzdať sa svojho upírskeho života (a de facto sa obetovať), aby Minu zachránil pred zatratením. V tomto zmysle Dracula nie je netvor, ale tragický hrdina, ktorý za svoju lásku platí najvyššiu cenu – opätovným prijatím smrti, a nájdením mieru po storočiach utrpenia. Dracula nie je monštrum, ale muž s osudovou láskou, pre ktorú sa vie vzdať aj smrti, ale nakoniec aj svojho života.

Hypnotické hľadanie a osudové puto Miny

Kľúčovým a odlišujúcim prvkom je, že Dracula nepoužíva svoje magické sily náhodne. Namiesto všeobecného zvábenia Mina, Besson vnáša zaujímavý detail: Dracula používa magický parfum primárne na sledovanie a vyhľadávanie stôp svojej stratenej lásky Elisabety, ktorá sa reinkarnovala ako Mina. Tento proces, pripomínajúci metódy Grenouilla z filmu Parfum: Príbeh vraha (2006), ho definuje ako zúfalého alchymistu, ktorý sa snaží nájsť dušu svojej ženy pomocou čuchového zmyslu.

Tento prístup je posilnený tým, že citové puto a romantický vzťah s Jonathanom Harkerom (Ewens Abid) nebol vôbec vybudovaný. Mina je od začiatku zvláštna a zasnená, pôsobí ako by nepatrila do 19. storočia a jej srdce podvedome cítilo, že patrí inde – k Draculovi. Láska je tu naplnením dávneho, reinkarnovaného sľubu, nie výsledkom manipulácie. Mina tiež cítila, že v skutočnosti nie je v správnej dobe a že jej srdce patrí Draculovi.

Porovnanie s knižnou predlohou a filmom (1992)

V porovnaní s románom Brama Stokera, Bessonov film prechádza od hororu k romantickej dráme, kde knižný Dracula bol predovšetkým dravý netvor a romantická línia s Minou v knihe neexistovala.

Dracula (Francis Ford Coppola, 1992) s Garym Oldmanom tiež zdôraznil osudovú lásku a reinkarnáciu. Coppola sa však spoliehal na osudové prepojenie duší a Draculove meniace sa podoby a jeho príbeh si zachoval epickú hrôzu. Bessonov Dracula sa odlišuje tým, že:

Využíva magický parfum ako unikátny nástroj na hľadanie (odlišné od Oldmanovho využitia osudového pohľadu).

Úplne potláča citovú väzbu Miny k Harkerovi, kým vo filme z roku 1992 bola Mina rozpoltená medzi snúbencom a Draculom.

Jeho obeta je ultimátna a očisťujúca, definitívne ho premení zo stvorenia noci na muža hľadajúceho spásu.

Záver: Bessonov Dracula: Príbeh lásky je definovaný témou absolútnej a neodvratnej osudovej lásky, pre ktorú je hrdina ochotný znášať večné prekliatie a napokon podstúpiť aj smrť. V kombinácii s unikátnym motívom vyhľadávania parfému a absentujúcim putom s Harkerom ide o hlboko osobnú, štylizovanú tragickú romancu, ktorá sa vedome odkláňa od hororu v prospech vízie večného hľadania a konečného vykúpenia. Dracula tu nie je monštrum, ale večný milenec.

Autor: Marek Tomašek, CSMUSIC